Tenučké opečené cesto je mojim najobľúbenejším pokrmom, dokázala by som palacinky jesť každý deň (čo som potvrdila na nedávnej dovolenke, kde boli na dennom poriadku). Jedna z ich výhod je, že sa dajú jesť naslano (medzi obľúbené kombinácie patrí brokolica a kukurica - olivy a kukurica - paradajka a uhorka - a tiež k tomu kuracie mäso), a po pridaní cukru samozrejme nasladko (tradičný tvaroh, džemy, nutela, zmrzlina, ovocie).
V kuchyni trávim čas rada, keď som sama doma a nik na mňa nemôže škaredo zazerať, že "to sa nerobí", tak sediac na linke. Ruky si zväčša nevedomky utieram do nohavíc, povinnosťou je teda zástera po boku. A keďže umelkyňa som nielen srdcom, ale mám na to i papier, málokedy dokážem odbiť palacinku len marmeládovým pohladením (i keď aj bez náplne má čosi do seba). Ponúkam recept na tri typy mňamiek, ktoré sa po prvotných experimentoch u nás doma veľmi osvedčili.
Základom je, ako inak, cesto
Potrebujeme vajcia, múku a mlieko. Je fajn oddeliť bielky, pretože s ich využitím sa zvyšuje trhacia schopnosť palaciniek. A môžte sa potom aj potrhať, celistvé nebudú. Múku používam polohrubú, nič však neskazíte hladkou, či miešanou (hladká+hrubá). Mlieko možno z malej časti nahradiť vodou. To napríklad keď na dovolenke v jeden deň spravíte palacinky z pol krabice dostupného mlieka, na druhý deň si z neho dáte do troch káv, máte chuť na ďalšie palacinky a obchod je ďaleko.
Pri sladkých samozrejme pridávame ešte cukor, keďže plnka je sladká vždy dosť, stačí naozaj málo - dve lyžice (aj menej). Mojim názorom je, že cukor sa nevyužíva na osladenie, ale na dosiahnutie pekne hnedého povrchu. Navyše sú palacinky chrumkavé a cítiť ich za karamelom. Do slaných cukor nepridávam, až na nedávnu výnimku, keď som sa prosto sekla. Bráško však nič necítil - až kým som mu jednu z ingrediencií nepriznala. Potom sa mu sladké zdali byť, no neprekážalo. Na obrázku viditeľný rozdiel v sfarbení medzi palacinkou bez cukru a s cukrom
Palacinkovač, moja (tajná) zbraň
Jeden z dôvodov, prečo som z palaciniek tak nadšená. Palacinkovač dostala pred rokmi mamča od svojej sestry na Vianoce, a doteraz pri každom vytiahnutí (teda aspoň raz do týždňa) nezabudnem spomenúť, že to bol jeden z najlepších darčekov, aké nám kedy do rodiny pribudli. Nie je potrebné používať olej či maslo (priam naopak, s podmazaním sa palacinky robili horšie) ako pri panvici, palacinky sa na povrch nelepia.
Cesto na palacinky priamo po domixovaní (pre frajerov mixéry, pre dovolenkujúcich, čo sú radi za každú misku v kuchyni, stačí ručne) potrebuje oddych, zatiaľ si teda môžme pripraviť prílohu.
"Lica-rica" palacinky (tip na slanú verziu) A ko som už vyššie spomínala, pri slaných palacinkách dominuje zelenina a kuracie mäso. Kúsky kuracích pŕs zvyknem namarinovať s karí korením, k zelenine - najmä ak ide o kombináciu paradajka-uhorka - neodmysliteľne patrí provensálske korenie. "Lica-rica" palacinky sú zo slanej verzie doma najznámejšie, ide o kombináciu broko lice a kuku rice , podstatnou prísadou je syr.Brokolicu umyjeme a za pomoci "toho dierkovaného, čo neviem ako sa volá a dusím v tom zeleninu" (doma oficiálne používaný názov) ju v pare podusíme. Stačia tak tri minútky, nech je mäkká, no zároveň nech nezhnedne (to už je rozvarená, a priznajme si rovno, jeden z dôvodov, prečo deti brokolicu rady nemajú). Potom ju nakrájame a spolu s kukuricou chvíľu povaríme na masle v tom super hrnci, čo naši dostali ako svadobný dar od kamošov. Ak podobný dar doma (na dovolenke) nemáme, postačí panvica. Dochutíme štipkou soli, korenia, a pár kvapkami sójovej alebo worchestrovej omáčky (laik nespozná rozdiel, v konečnom dôsledku ani odborník).
Plnka je hotová raz-dva, stačí vytiahnuť oddýchnuté cesto, spraviť z neho palacinku, a môžme plniť. Mimochodom, klasikou sú okrúhle palacinky (zrejme vďaka tvaru panvice), na palacinkovači však pri slaných robievam obdĺžnikové. Prečo? A prečo nie... Pri plnení odporúčam nechať kraje na pokoji, aby sa plnka nevysypávala. Posypať strúhaným syrom (ak sa nechce strúhať, aspoň nakrájať na plátky/kocky/kvádriky/keď sme veľmi šikovní tak guličky či hviezdičky), zrolovať, na vrch opäť syr. A dobrú chuť!
"Snehulienka" palacinky a "Maruška" palacinky (tip na sladkú verziu)
Klasikou je už spomínaný džem, mliekom utretý tvaroh so škoricou, orechové palacinky, či s rôznym ovocím alebo zmrzlinou. Mňamku som mala nedávno v Maďarsku - palacinky s makom poliate sladkými višňami a teplým sirupom. Výborné sú aj palacinky potreté nutelou, do ktorých zabalíte štvrťku banána. Ja predstavujem dve z ovocných verzií. "Snehulienka" preto, lebo jablká a sneh. Ten z bielkov, takže pokojne aj v auguste. Ide o trochu vytunovanú snehulienku, pôvodne som robila plnku len z jabĺk. Keďže však bielka pri robení cesta odkladám, prečo ich nevyužiť touto cestou.
Jablká umyjeme a nakrájame (kocky/plátky), navrstvíme do misky (osvedčila sa miska z jenského skla), pričom pomedzi vrstvy posypeme škoricou a cukrom, ja prihodím aj oriešky, pri klasickom variante snehulienky pridáme aj maslo, aby sa mali jablká čoho napiť a nevyschli, inak osladené bielka vyšľahané v sneh. Potom šup do rúry či mikrovlnky (tak 10 minút na 200°), následne na palacinky, a do úst. Na "Marušku" potrebujeme jahody a vanilkovú zmrzlinu. Ja som Marušku doma nemala, nemal kto zbehnúť k Dvanástim po vanilkovú zmrzlinu, takže na snímke len s jahodami, ktoré na rozdiel od zmrzliny v záhrade narástli. V hrnci necháme skaramelizovať cukor a v takomto sladkom sirupe chvíľku povaríme nakrájané plody (stačí ich tam vlastne obaliť). Na palacinku (spolu so zmrzlinou) a rýchlo zjesť, kým sa dielo neroztopí! Čísla na záver (pre tých, ktorí nezvládajú odhady; pri 2-3 platí 2 veľké, 3 malé)
CESTO: 2-3 vajcia (len žĺtky), 200-250g polohrubej múky, 0,5l mlieka, cukor.
LICI-RICI: 200-220g brokolice, 250g mrazenej kukurice alebo jedna konzerva (200-280g), soľ, korenie, sójová omáčka.
SNEHULIENKA: 2-3 jablká, škorica, cukor, maslo.
MARUŠKA: 200-220g jahôd, cukor, vanilková zmrzlina.
Z daného množstva cesta možno spraviť 14-20 palaciniek (podľa podmienok, tvaru a veľkosti).
Toľko moje tipy, v diskusii rada privítam tie vaše!