o hráčoch, ktorí sú vždy radi, keď ma vidia a vždy sa mi pozdravia
o tých, ktorí sú vždy radi, keď vidia, že na nich mieri objektív
a neraz sa kvôli tomu radi predvádzajú
ale niekedy to robia prosto s radosťou
nevediac, že ich pozorne sledujem
ktorí vždy krútia hlavou, keď ma vidia na zimáku stovky kilometrov od domova
o hráčoch, na ktorých sa vždy teším ja, aj keď rada sledujem takmer každého, ale sú aj špeciálni
a aj vďaka nim mi hokej prináša radosť
rovnako tak prináša radosť aj im
v takých chvíľach sa ja radujem len spoza objektívu, v snahe čo najlepšie zachytiť tie šťastné klbká. niekomu sa môže zdať, že fotiť šport je jednoduché. no rovnako ako hrať hokej, aj fotiť ho je niekedy veľmi komplikované…
niekedy stačí mať otvorené oči
pri skvelej súhre okolností
a cvaknúť v tú pravú chvíľu
keď hráči premýšľajú
sú v plnom nasadení
keď práve nehrajú hokej
vysvetľujú, ktorá noha je pravá a ktorá ľavá
alebo dávajú jasne najavo, kto je tu víťaz
spoznala som počas uplynulého roka množstvo skvelých ľudí. nielen tých, ktorí si obliekajú výstroj
takých, ktorí sa o ňu starajú
rátajú body
a držia hráčov ako v bavlnke
aj takých, ktorí majú výstroj pomenšiu a dresy ani svetlé ani tmavé
sú ostro sledovaní, no tiež ostro sledujú
ľudí priamo od ľadu
nenápadných zamestnancov, bez ktorých by to prosto nešlo
aj takých, ktorých vidno veľmi dobre, a pri neúspechoch práve ich hlavu zväčša ako prvú
ktorí riadia celý ten zložitý kolos priamo spoza striedačky
tím, ktorý je jednou veľkou rodinou
drží pokope
a má sa rada
vie sa spolu tešiť z úspechov
pomáhať si v nepríjemných situáciách
tešiť sa z prostých maličkostí
rozhodnúť sa v pravú chvíľu
v hokeji je množstvo emócií
a ja som preň celkom stratila hlavu