Ruský masaker I. Prípravy, problémy a premeny

Autor: Dominika Handzušová | 12.5.2011 o 9:10 | (upravené 12.5.2011 o 10:44) Karma článku: 4,66 | Prečítané:  1550x

Majstrovstvá sveta osemnásťročných sú rozdelené v základnej časti do dvoch skupín po päť tímov. Čakali nás teda štyri zápasy v Crimmitschau, a potom druhá časť - buď play-off alebo boje o záchranu. Celkom krutý systém, neprebojovať sa medzi šestku najlepších a skončiť tak pri zápasoch o holú existenciu.

Aby sme boli medzi trojkou lepších zo skupiny, a teda udržali sa v play-off, potrebovali sme vyhrať dva zápasy. V skupine sa postupne stretávame s Ruskom, USA, Švajčiarskom a Nemeckom. S poslednými dvoma menovanými sme počas sezóny odohrali niekoľko zápasov a mali byť pre nás najpodstatnejšie. V akýchkoľvek rozhovoroch práve týchto súperov tréner Frühauf spomínal, potrebujeme body z týchto stretnutí. Mala som pocit, že na Rusov a Ameriku kašleme, že to ani nie sú pre nás podstatné zápasy, rovno na ne môžme nenastúpiť a ušetriť si sily.

 

Upozornenie úvodom

Je to dlhé. A ak čakáte dlhé, aj tak vás dĺžka zrejme prekvapí, takže nechutne. Akosi nie som schopná inak. Preto je článok rozdelený na dve časti, ktoré spolu súvisia. Dlho som premýšľala, či ho nechať v celku, alebo aj uverejniť „na pokračovanie". Po pridaní fotografií som uprednostnila možnosť číslo dva, pretože už bez nich to bolo pre mnoho ľudí nečitateľné (a povedzme si pravdu, pre niektorých stále bude).

Momentálne sa nachádzate v časti článku č. 1. Toto je moja spoveď, moje majstrovstvá zážitok za zážitkom...

 

1.1

Prípravy, problémy a premeny

Náš zápas s Rusmi je zároveň otváracím šampionátu. V Drážďanoch v rovnakom čase štartuje druhá skupina stretnutím Fínsko - Nórsko. Keď sme si pred zápasom už všetko skontrolovali, Michal sa vybral priamou cestou k hlúčiku osôb v našich dresoch. Potrebuje hlasy fanúšikov. Nabádam ho nech si odchytí jednu z mamičiek, o ktorej viem, že sa určite dobre rozkecá. A tak spolu krútime hlavou nad vzhľadom zimného štadióna a Michal sa snaží vytiahnuť nejaké prognózy. V Rusoch sa nevyznám, a možno i preto neviem, prečo je aktuálny ročník považovaný za slabší. Preto mamička slovenskému výberu verí. Moje myšlienky vystihol otec vysokého útočníka. „Majú slabší výber, takže nedostaneme desiatku, ale len osem." Ešte nevie, akú má pravdu.

zimak Crimmitschau

„Mami, ani sem nechoďte! Vôbec sa tu necítime ako na majstrovstvách sveta..."

 

Michal ostal s kamerou na tribúne kameramanov. Ja musím ísť na opačnú stranu, kde sú dve tribúnky s miestami na sedenie. Cestou stretávam opäť enklávu slovenských rodičov. „Budete aj fotiť?" pýta sa otec vysokého útočníka, keď ma vidí s mojou výbavou. Prikyvujem hlavou, no zároveň sa vyhováram - musím písať prenos, takže zábery budú len zhora, a len niektoré. Otec ale vie, že nech cvaknem čokoľvek bude to lepšie ako ich zábery digitálom, tak vraví mame, nech tú hračku odloží, že ju nebudú potrebovať. Milujem tieto komplimenty.

Milujem tiež, keď ma náhle okašle technika. Ale to ironicky. Hnevám sa na seba, že som na štadión neprišla už na rozcvičku. Hnevám sa na Michala, ktorý ale o mojej záľube nemal tušenia a pokojne tvoril interview, ktoré nikdy neprepísal. A tiež na Američanov, ktorí pri potréningovom futbálku trikrát ťahali loptu z blízkeho jazierka, čo nás všetkých v pressku zaujalo natoľko, že sme sa na chvíľu na ľad celkom vykašľali.

labut

 

A tak mi neostáva iné, ako krátko pred stretnutím si vymieňať s prísediacim ruským kolegom strápené pohľady. Zimákový internet odmieta komunikovať práve s našimi laptopmi. Ako na potvoru... Organizátori sa po Romanových sťažnostiach snažia pomôcť, no nevedia. Modrooký blonďák, ktorého som v celkom prvom momente považovala za Fína (organizátori nosia totiž bundy presne tej farby, akú majú severania na tmavých dresoch), a ktorého súkromne nazývam Fritz (pretože ako sa volá v skutočnosti netuším, no ľahšie sa komunikuje s Fritzom, ako s „tým, kto nám po zápase volá hráčov" - s chalanom, ktorý stráži press-tribúnu, sme napríklad riešili minimum situácií, a tak pre mňa ostáva chalanom, ktorý stráži press-tribúnu), skúša nosiť káble, hľadať heslá na iné siete, nič však nepomáha.

Fritz

 

Roman nadhodí, že je škoda, že hráme prvý zápas práve my, keby sme hrali až večer, stihli by sme technické problémy ešte eliminovať. To mi pripomína, že som pripojenie na štadióne predsa pred zápasom kontrolovala - ale len cez iPhone. A sláva, ten maličký zázrak sa pripojil okamžite a dokonca bez problémov spolupracuje so systémom, cez ktorý píšeme onlajny. Okliešteným spôsobom teda, no informujem verejnosť o dianí na ľade, z ktorého práve odchádza Vlado Dolník. Naše prvé oslabenie znamená zároveň prvý ruský gól, a o tri minúty sa podobná situácia opakuje, no s prívlastkom „druhé". V 14. minúte sme zahanbujúco prepadli a Rusi nám po úniku dali tretí gól. Vyzeralo to zle nedobre.

druhy gol Tkachev

 

O niečo lepšie to bolo s internetom. So mnou sa stále nebavil, no Michalov notebook sa veselo k sieti prihlásil. Komunikovali sme s Petrom, ktorý mal v Drážďanoch podobný problém, normálny laptop sa nepripojil, malý prcek ale áno, a tak klepkal tiež v sťažených podmienkach. Nakoľko sa Michal vrátil k točeniu videa na opačnú stranu zimáku, mohla som okupovať jeho hračku. Trvalo mi, kým som si zvykla na klávesnicu, ale bolo to rýchlejšie ako iPhone.

Bires sanca

Dohrávali sme presilovku, tak nám úvod druhej tretiny celkom šiel, Bagin mal dokonca z dorážky peknú šancu na zníženie. Potom prišlo ale ďalšie vylúčenie, a ochladli sme. 28:40 už 4:0 po ideálnom nájazde Šalunova, keď Rybára prekonal štýlom, akým sa zvyknú chalani baviť na tréningoch. Byť brankárom okamžite sa naštvane porúčam von. Rybár však len poupratoval sneh v bránkovisku a pripravil sa na ďalšie buly, možno vediac, že zakrátko naňho zamieri ďalší puk. Ten pokoj na brankároch obdivujem, ale v tej chvíli som ho skôr nenávidela. 29:35 už sa ale nechal presvedčiť Slepyševom a v bráne ho nahradil Rišo Sabol. Jednoznačne správny krok, mužstvo zmena i oddyychový čas trochu nakopli. Možno si to len nahováram, ale mám pocit, že veľa chalanov berie našu jednotku rovnako ako ja. A to je zle, pretože hráči by si v tíme mali vzájomne veriť a podporovať sa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?