Ruský masaker II. Podstatné detaily, sekundy, centimetre, zúfalstvo

Autor: Dominika Handzušová | 12.5.2011 o 11:00 | Karma článku: 5,60 | Prečítané:  2730x

O tom, že detaily sú (nielen) v hokeji často veľmi podstatné, prečo niektoré centimetre či sekundy bolia a nepriateľom dokážu byť aj dvere. Že hokej skutočne spája, a nielen ľudí rovnakej národnosti - pretože hokej je jazyk, ktorému rozumejú s menšími odlišnosťami nárečiu vlastnými rovnako tak Slovák, ako Rus či Američan. Aj o tom, že keď to nejde, tak to nejde, zvlášť, keď v súboji dvoch druhej strane teda ide pekelne dobre...


Upozornenie úvodom

Pre dĺžku je pôvodný článok rozdelený na dve časti, ktoré spolu súvisia.

Momentálne sa nachádzate v časti článku č. 2, ak ste nečítali predošlú, odporúčam vrátiť sa sem, pre zachovanie postupnosti, alebo sa na to celkom vybodnúť. Toto je moja spoveď, moje majstrovstvá zážitok za zážitkom...

1.2

Podstatné detaily, sekundy, centimetre

Nakopli nás aj presilovky. Dve, trošku sa prelínali, takže sme proti trom Rusom získali potrebný tlak. Napríklad keď Vaško vybojoval puk pri mantineli a z jeho prihrávky ťažil dobre postavený Daňo. Centimetre chýbali, jeho strela lízla tyčku. Neskôr sa snažil znížiť Bruno Mráz, takisto neúspešne, aj keď to vyzeralo chvíľu nádejne, keď ruskému brankárovi puk vypadol z lapačky. Niekedy tie chýbajúce centimetre tak veľmi bolia. Detaily sú v hokeji často veľmi podstatné.

Odkedy sme prestriedali na Sabola sme hrali fakt lepšie, čo rezultovalo predsalen v znižujúci gól. V závere sme mali presilovku, po ruskom vyhodení sa nanovo usádzali v pásme, Fujerík nabil Vaškovi, a ten strelou z prvej prekonal brankára. Bola som rada, že práve Filip, ale päťka na ruskej strane ukazovatela skóre ma v radosti schladila.

Filip Vasko


Ukázal sa znova i Fritz a prekvapil ma profesionalitkou - keď prišiel zistiť, akého hráča chcem na pozápasový rozhovor. Médiá by nemali zbytočne oxidovať pri kabínach, majú vyhradené dve mixzóny, z ktorých tá menšia je vlastne len aby sa nepovedalo, že pri druhej chodbe s kabínami žiadna nie je. V skutočnosti som tam ale nikoho mimo mňa a Michala nevidela - prebývali tam len naši chalani a Švajčiari - ale ani nás nikdy nik nevyhodil.

Postup je teda jasný, povedz koho chceš, spracuj si ho, a vypadni na tlačovku s trénermi. Kabína je posvätné miesto, kde majú hráči mať svoj pokoj. Dal mi to pocítiť jeden z ochrankárov, keď som si pri čakaní sadla do priveľkej blízkosti dverí šatne Američanov. Bola som tak ďaleko, že som ani netušila, že tam vôbec je nejaká šatňa, ale so slušnosťou jemu vlastnou a nemčinou, z ktorej som nerozumela ani písmenko, ma požiadal aby som odišla. Vďaka Bohu za gestikuláciu. A za Slovákov, ktorí sa so mnou pri našej kabíne bavili tak, že žiaden ochrankár nemal odvahu naznačiť mi, že vo vyznačených okruhoch na mojej akreditačke chýba číslo pre vstup do tejto zóny.

Ale späť k profesionálnym detailom, na ktoré nie som zvyknutá. Sledujem, ako si Fritz značí na súpiske krížiky k tým správnym menám. Nejde o len tak nejaký rozhovor, ktorý by som dokázala vytĺcť prakticky z kohokoľvek. Robíme ohlasy pre slovenskú televíziu, takže potrebujeme niekoho, kto bude vedieť rozprávať bez toho, aby v tom boli aj moje otázky. V tomto už hráčov poznám, a viem, že na Filipa Vaška sa budem môcť spoľahnúť. Risknem aj Riša Sabola, názor striedajúceho brankára môže padnúť vhod. Aj keď konečnému spotrebiteľovi, divákovi doma na Slovensku, bude absolútne šumafuk, kto do kamery o našej prehre povie pár slov, či dal v zápase hetrik alebo svojimi chybami spôsobil, že sme dostali štyri góly.

 

Ale to predbieham. V tretej tretine sa Rusi stiahli, 5:1, nemali sme na to, aby sme ich dobehli. Dávali si pozor, no púšťali nás do tlaku, čo sa nepáčilo fanúšikom. Crimmitschau bolo na Rusov bohaté ako Karlovy Vary, už sme sa tešili na vzájomný duel s Nemeckom, ktorý by mal zaujímavý zimáčik zaplniť do prasknutia. Teraz diváci pískali a kričali, takže vyprovokovali Rusov k akcii a zas sme boli oslabení. Chýbali dve mizerné sekundy, aby sa Tomáš Mikúš vrátil na ľad, a aj Rišo Sabol už ťahal puk z brány. Dve sekundy. Opäť detail. Za stavu 6:1 určite menej podstatný, ako keby to mal byť rozhodujúci gól do prázdnej brány. Ale aj také sa v hokeji stáva, ako som sa o pár dní neskôr presvedčila.

zakvaceny Konkov


Akoby toho už aj tak nebolo dosť, pár sekúnd po trefe sme boli znova vylúčení. A o chvíľu dvojnásobne. Smrdelo to gólom, a ten aj prišiel, aj keď už sme boli v piatich. Chytalo sa ma zúfalstvo, a bola som rada, že nie je na blízku nik, kto mi rozumie aj bez použitia štyroch jazykov a končatín - Roman, s ktorým sme sa mimo rúk a nôh dorozumievali slovenskoruskonemeckoangličtinou, sa milo teší z každého ruského puku v našej sieti, a ja sa naňho nedokážem hnevať už len preto, že je odo mňa nižší. Nehovoriac o tom, že sme si v pressku výborne pokecali za použitia štyroch viet. Hokej je náš spoločný jazyk a to stačí, aby sme si pri niektorých situáciách rozumeli obyčajným pohľadom.

 

1.2

Záverečné zúfalstvo

Zúfalo vyzerajú aj naše posledné zvyšky snahy na ľade. Vynútili sme si presilovku, v najlepšom útoku zápasu zraneného Domina Fujeríka nahradil východniar Peter Boltun. Zrejme nečakal, že sa do zápasu dostane aj na viac striedaní, srší z neho chuť ukázať sa no najmä ešte aj v tých siedmich minútach streliť šesť gólov, aby sme vyhrali. Dokázal ma rozosmiať, keď clonil pred bránou, ruský obranca ho viac-menej ignoroval, i keď registroval, a Pepu mával vo vzduchu hokejkou, aby sakra už konečne dostal ten puk a mohol s ním niečo vymyslieť.

Boltun chyta signal


Vymyslel neskôr opäť Filip Vaško, počkal si medzi kruhom a matinelom kým Korím zlezie z čiary k bráne a poslal mu prihrávku, ktorá sa nedala nevyužiť. Stačilo dobre nastaviť hokejku a o ostatné sa už postarala fyzika. Gól pripísaný asistentovi, možno ako krátka oslava za myšlienku, alebo za to, že vlastne zneužil Korímovu hokejku na to, aby ho strelil. Ale to nevadí, zápasy sa vždy prezerajú na videu a štatistiky sa spätne upravujú. Večer už všetko sedí ako má. Toho by som sa na Slovensku v niektorých situáciách nedožila ani keby som doložila fotografické dôkazy.

Korim gol


Ale späť k zápasu, ktorý je už tak v mojom opise dosť dlhý, a ešte sa neskončil, aj keď sa k tomu už aspoň blíži. Hráme presilovku, a ako by tomu bolo vo vydarenej spomienkovej reportáži, vraciam sa k posledným momentom akoby priamo - citujúc samú seba (samozrejme, že som narcis, ale tak čo iné mi ostáva, keď žiadne iné reportáže z toho neexistujú, ešte aj blbá SITA opisuje odo mňa a ani sa za to nehanbí). Hlas i video vydarenej spomienkovej reportáže si ale musíte domyslieť, čo vám teda nezávidím, lebo hlas nemám pre mikrofón vôbec dobrý.

57:27 „Nabudený Boltun si znova pýta puk, tentoraz poklepkáva hokejkou o ľad. Vaško stále mieša, hľadá ideálnu pozíciu, napokon posiela medzi kruhy, ale prihrávka nezachytená, a Vaško dvíha pohľad k nebu, ako je toto možné."

57:06 „Rusko dáva gól! Dvíhame neveriacky pohľad k nebu aj my, je tu ôsmy gól Rusov, čím sa plní predzápasová prognóza jedného z rodičov prenesená zo vtipu, že Rusi majú slabší ročník - takže nedostaneme desať, ale len osem. Gól strelil MICHAIL GRIGORENKO, ktorý teda v tomto zápase boduje hojne. Asistenciu si pripísal Nikita Kučerov."

prilepeny Grigorenko


Konečný stav teda 8:2, desať gólov, ktorých štatistika tak riadkami presahuje počet riadkov zostavy. Mládežnícky výsledok, akých som zažila stovky (ako keď som kamzíkom nadávala prečo preboha dali tomu Ružinovu sedemnástku, kto to má všetko furt opisovať). Ale sme na majstrovstvách, vstup som čakala skutočne opatrnejší. Podobný tomu, akým sa prezentovali organizátori pri vyhlasovaní najlepších hráčov zápasu - ceny si prebrali kapitáni oboch mužstiev. Keby bolo na mne, mali by ju Grigorenko (2+3) a Vaško (1+1). Súhlasí so mnou aj dopingová kontrola, ktorej sa práve Vaško musí podrobiť.

BP per game

Sympatický výkon podal aj Richard Sabol, aj keď percentuálna úspešnosť za tých takmer 31 minút je neslávna - 82,35%. Ale lepšie ako Rybár - 73,68%.

 

 

1.4

Sirénou to nekončí

Aj pred kamerou to šlo Sabolovi veľmi dobre, o to viac ma mrzí, že sme nefunkčnosť mikrofónu zistili až pri strihaní natočeného. Použiť sme tak mohli len niečo, a ani to sa zrejme do vysielania nedostalo. Čas, nepresné informácie zo strany STV, ako aj ich neschopnosť komunikovať o problémoch priamo s nami, hrali proti nám. So svojou prácou som ale spokojná, urobili sme podľa mňa s hráčmi zakaždým maximum. Aj keď niekedy to znamenalo len šťastné krčenie plecami, či slzy smutného dojatia.

Rusko

Filip do hlavnej mixzóny neprišiel, aj keď Riša som si hlásila vlastne len do zálohy. Pripisujem to faktoru „oťukávanie prvého dňa", balíme saky-paky a ideme čakať do menšej mixzóny. Filipa nikde nevidím, chalani sa pomaly chystajú na výbeh. Michal rozostavuje kameru v blízkosti najväčšieho dostupného svetla, keďže prídavné na kamere chýba. „Cez sezónu bola v Sparte," vysvetľuje akýkoľvek technický problém Michal s úsmevom. Točiť tak budeme pred dverami, ktoré sa ale zdajú byť zamknuté a nedostupné. A najmä neobývané. Zdajú.

Práve keď riešime s nemeckou slečnou za to zodpovednou presun trénera do miestnosti na tlačovku, sa ukazuje Filip. Klasicky vyzerá byť zdrtený, a čakám, či jeho slová smerom ku mne budú ako po každom tréningu v Trnave „Strašné, čo?" namiesto pozdravu. Nič by nevystihlo zápas lepšie, vlastne by to mohol hodiť aj na kameru, a to by sme poslali do estévečky. Ale nie, len sa ospravedlňujúco usmieva, a prikyvuje hlavou, že rozhovor nám poskytne, ale musí si najprv odbyť dopingovú kontrolu. Aj keď to povie oveľa prostejšími slovami. Niekedy žasnem, o čom všetkom sa dokážeme uvoľnene s hokejistami baviť napriek rozdielu veku či pohlavia. Zatiaľ sa teda môžme vrátiť k zháňaniu trénera - je prekvapený, že sa vôbec nejaká tlačovka koná. To ešte nevie, že len čo sa z nej vráti budeme od neho chcieť vyjadrenie aj my. Neschová sa, nijak raz.

Po chvíli sa Filip vracia, v jeho závese stále pán v žltej reflexnej veste. Filďo krúti hlavou, že ešte nie, a prosí si od vedúceho ďalšiu fľašu. Reflexná vesta ho prenasleduje aj do tak posvätnej kabíny. A zase späť, zatiaľčo Filip na mňa kričí, že teda hodíme interview a kontrolu až potom, nech to vysvetlím veste. Chlapík súhlasí, ale stojí tesne za Michalom, akoby mu hráč už-už mal utiecť. Ak by vo Vaškovom tele medzi látkami našli aj predzápasové objatie, vyobjímam pred každým zápasom celú kabínu.

Potrebujeme len dva-tri vstupy. Zhodnotenie zápasu, keďže bol pri oboch našich góloch tak ich opisy, a pár slov k ďalšiemu stretnutiu. „Važan" sa dobre rozbieha v prvej odpovedi, mimo záber (smie byť vidno len mikrofón a maximálne moje ruky) prikyvujem hlavou a usmievam sa, aby sa necítil pred kamerou nejako pod tlakom, ale zvláda to v maximálnej pohode. Ešte aj keď sa za ním otvoria dvere a prekvapene na nás hľadí chlapík, ktorý ich otvoril. S ospravedlňujúcim úsmevom obchádza Filipa aj kameru a neveriacky sa vzďaľuje. Strih, a poďme ešte raz, no táto odpoveď už nemá toľko šťavy. Dostávame sa k opisu gólov, keď sa dvere otvoria znova. Ó, áno, raz vám nestačilo? Odpracte sa niekam kde sa stena nedá otvoriť!

Vasko rozhovor


Ako sme ale za mojej mladi (mladšej ako terajšej) hovorili - sranda musí byť, a tak sa nám to celé nekvalitné dielo aj tak nahralo blbo. Len čerešnička za ruským masakrom, ktorý nás stál najmä psychické sily, ale aj jedného hráča. Dominik Fujerík nedohral. Ako sa od Filipa dozvedám popri hovore o neschopnosti pred kontrolou splniť pozápasovú povinnosť, musel ísť do nemocnice. Neskôr ťahám od lekára podrobnosti, nebol to zavinený atak, nehoda pri súboji o puk, zrejme blbo skočil a narazil do mantinelu. Má posunutú kľúčnu kosť, zlomenú alebo prasknutú. Lekár pokojne hovorí, že Dominik bude do troch týždňov v poriadku. Tak dlho sa ale šampionát ťahať nebude, takže k Brunovi Mrázovi a Vaškovi sa natrvalo presunie Peter Boltun.

Ja sa presúvam do presska, kde už Michal strihá video (ja som ešte ostala s Filipom a pánom doktorom). Mimo video treba spracovať nejaké fotky, odoslať v skratke ohlasy (pozápasové vyjadrenia hráčov a trénerov), priebeh zápasu, spoznámkovať si aj zaujímavosti pre prípadný „stajlový" článok o MS, byť neustále v online spojení s Drážďanmi (keby niečo je sakra silný faktor na MS), pripraviť sa na večerný zápas. Do toho ostáva približne hodina. Aj čas je relatívny, a v tomto prípade viem naisto, že hodina je málo. Rovnako ako šesť áštvoriek helveticou 12 na opis niekoľkých hodín života, keď sa do toho človek zahryzne.

Dominik Fujerik

 

Štatistické šplechy I

 

Severský úvod drážďanskej skupiny skončil výsledkom 5:2 v prospech Fínov. Miika Salomäki 2+1, najlepší hráč zápasu z fínskej strany. Z tej nórskej dostal ocenenie brankár Steffen Soberg. Mierilo naňho 56 striel, zatiaľčo jeho náprotivok si musel poradiť s trinástimi.

Úvodný deň sledovalo dokopy oficiálne 1866 divákov - 1590 v Crimmitschau, 276 v Drážďanoch. Aj tam mali Slováci v zápase zastúpenie - v pozícii rozhodcov ho viedli Jozef Kubuš (ako hlavný) a Martin Horínek (ako čiarový).

Našimi najaktívnejšími strelcami boli Bruno Mráz (5), Filip Vaško a Marko Daňo (obaja 4). V hodnotení +/- takmer všetci logicky v mínuse, siedmim hráčom svietila na konte nulka. V tabuľke hodnotenia vhadzovaní sa na príjemných priečkach usadili Dominik Fujerík, a Peter Boltun, ktorý ho striedal.

 

na záver bonus pre tých, čo vydržali - videošot pripravený pre STV

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?