Prídel od Američanov

Autor: Dominika Handzušová | 17.5.2011 o 17:30 | Karma článku: 7,46 | Prečítané:  2943x

Ráno ma budí Michal s nepríjemnou správou. STVčke sa náš šot nepáčil. Ešte kým som spala ho upravoval do nastavení, ktoré konečne ráčili upresniť, a musí ho čím skôr poslať. Keďže na hoteli internet nemáme, hneď po raňajkách odchádzame do presska.

Štadión vyzerá byť opustený. Pred vchodom pre fanúšikov si na asfalte v rámci raňajšieho tréningu kopú loptu Nemci. Rozlosovanie im podľa mňa prialo najviac - v úvodný deň mali voľno, takže do prvého stretnutia nastúpia proti súperovi, ktorý už bude mať jeden zápas v nohách. A ešte aj to je len prijateľné Švajčiarsko. Pokračujú jedným z favoritov - v krátky deň majú Rusov, a potom zase deň voľna, aby vybehli oddýchnutí na nás, a deň na to zavŕšili základnú časť posledným ťažkým súperom - USA. Niekto tam hore prosto domácim do žrebu veľmi prial.

Aj pressko je opustené, ale hoc čudne zazerajúc, pustili nás dnu. Michal pracuje na videu a ja na fotkách. Kým sa internet trápi s ich posielaním, kochám sa na mape Crimmitschau, ktorá tu visí na stene. Špendlík s bielou hlavičkou prepichol budovu zimného štadióna na okraji mesta, červený blízko centra značí hotel nemeckého tímu. Ako jediní sú ubytovaní tu, zvyšné štyri tímy sídlia v Meerane, vzdialenom od Crimmitschau deväť kilometrov. Všetko to je napísané v tabuľke vedľa mapy - najbližšie hotely a reštaurácie. Jedna z nich sa tvári, že je hneď za rohom, tak sa po krátkej porade rozhodneme zájsť tam pred zápasom na zaslúžený obed.

Najprv ale obhliadka okolia. Prešli sme lesíkom a po chodníku obišli štadión po jeho dĺžke. Je to odtiaľ pekný pohľad, možno by stačilo vybehnúť na kopec, ktorý máme za chrbtom, a nepotrebovali by sme na sledovanie zápasu ani lístky.

zimák zvonku, pohľad cez otvorenú stranu

Na rozdiel od prvého stretnutia jeden zo svojich rituálov stihnem, predzápasovú rozcvičku mám nacvakanú. Len našich, Američanov vytrvalo ignorujem, dokonca ani nehľadám svojho miláčika Rocca Grimaldiho. Puky sú na rozcvičke zelené, akoby ich jedna žabia mater mala. Ešte neviem, prečo je tomu tak, ako prvá asociácia mi ale napadnú biele puky a sovietsky tréning brankárov. A hneď na to darček na narodky, starý modrobelasý puk z Kežmarku.

rozcvička

V bráne začína Rišo Sabol, ktorý prvý zápas dokončil. Aj Američania majú na predzápasovej súpiske v bráne písanú dvojku, začmuchám na chvíľu šancu na vyrovnaný súboj. Ale do zápasu predsa naskakuje Gibson. V ôsmej minúte mu musí riadne zvoniť v ušiach, keď Daňo nastrelí tyčku. Na konci deviatej sme dostali gól, ale Sabol za to nemohol, pretože cez útočiaceho hráča v bránkovisku nemohol zasiahnuť - gól tak platiť nemohol. V ďalšej šanci Millera hákoval Daňo, americký útočník netriafal faulovaný ideálne, ale mohol si chuť napraviť pri presilovke. My sme dovtedy hrali už dve, ale USA dobre bránili. Toto bola ich prvá výhoda a dokázali ju využiť. Práve „môj" maličký Rocco Grimaldi poslal puk spoza Bezušku za Sabola. Grimaldi meria 168cm a obľúbila som si ho minulý rok na turnaji v Trnave. Celkovo mám rada lietajúcich hbitých prckov, ale to, čo predvádzal na ľade tento, bol jeden nádherný hokejový tanec.

high-five

Hneď po vhadzovaní sa dostával do nájazdu Rišo Mráz, keď si ale puk prehadzoval v blafáku na bekhend, skĺzol mu z čepele. Nevyrovnali sme ani z presilovky. V závere Američania hrajú ďalšiu, a ich tlak pred našou bránou vyústi do ďalšieho vylúčenia, keď si naši obrancovia Sabola chránia. Korím dostal dve plus dve, Boucher len dve minúty, takže hrali zámorskí presilovku o dvoch hráčov. Nemali najmenší problém takú výhodu využiť, presná strela Murphyho do vinkla s prívlastkom gól do šatne. Nevyzeralo to tak strašne ako prvá tretina s Rusmi, stav 2:0 nie je tak alarmujúci. Na rozdiel od faktu, že sme hrali dvakrát v oslabení a žiadne sme neprežili bez ujmy.

Američania bilanciu umocnili v druhej tretine v dohrávanej presilovke, kapitán Russo stredom prestrelil Sabolove betóny. Keď nám ale dali gól aj pri našej presilovke, zase sa ma chytalo zúfalstvo. Boyd zakončil svoj únik v pohodovom tempe blafákom. Dokázali sme sa ubrániť jednej presilovke hráčov hviezd a pruhov, tak sme pre istotu zahrali v šiestich, aby dostali ďalšiu šancu. Neodmietli a Sabol sa po piatej trefe z brány porúčal. Aj Rybár ešte v druhej tretine inkasoval po Reidovej dorážke zblízka.

Vyzeralo to hrozne. 6:0, päť gólov z presilovky a jeden v oslabení. Slová o tom, ako sa musíme z chýb poučiť, menej faulovať a hrať lepšie oslabovky, vyznievali ako reči do vetra. Navyše na ľade nebolo vidno, že by to niekoho štvalo. Áno, Vaško tam lietal, Daňo sa snažil, Korím vrieskal, Sabol bol zdrtený, Boltun si každé striedanie užíval. Bolo to ako syndróm dvadsiatka. No a čo, že je 6:0, už iba jedna tretina a bude koniec. A potom ďalší zápas, kde to skúsime znova.

bránime

V tretej tretine strelil Carlson jediný gól svojich z hry piatich proti piatim. Chvíľu na to to prehnal Daňo a rozhodca ho poslal na dve minúty na trestnú, aby o svojom zákroku popremýšľal. Neskôr sa k nemu pridal Korím, za odmenu som ho hlásila na rozhovor - práve jeho vylúčenie nás druhý raz dostalo do hry troch proti piatim. A ôsmy gól do našej siete, Rybár presne vedel čo sa bude diať, ale puk mu cez betóny prepadol.

USA si dovolili za takéhoto stavu prestriedať brankárov, Gibson už toho mal možno dosť. McNeelyho sme prekonali Daňom. Písala sa 51. minúta zápasu, ešte dosť času na to, aby sme dostali prvú majstrovskú desiatku. Rybár dostal ale potenciálnu deviatu trefu len do hrude, stihol sa ešte presunúť spolu s Pietilovou prihrávkou na Millera.

Millerova snaha

Za najlepšieho hráča zápasu bol z našej strany vyhlásený Peter Boltun, aj keď ja som čakala skôr Vaška alebo Daňa. Američania sa v prvý deň vytrápili so Švajčiarmi, a aj po druhom si vypočuli svoju hymnu, po ktorej spoločne ako jeden muž tresli hokejkami o ľad.

najlepší hráči zápasu

Korím vyzeral strašne šokovane, hovoril heslovite, ale jasne. Počas týchto majstrovstiev mi došlo, prečo býval v sedemnástke aj kapitánom. Striedačku hecuje ako starý harcovník. Viem si ho predstaviť, ako spoluhráčom cez prestávku v kabíne zachrípnutým krikom dohovára, pobehuje pri tom po šatni, láme hokejky a rozhadzuje fľaše.

Nemám chuť na niekoho čakať, rozprávať sa, utešovať, alebo byť ľutovaná. Najradšej by som okamžite sadla na vlak smer Žilina. Dvanásť hodín tam, rozbiť s juniormi v rámci ukončenia sezóny nejakú chatu, dvanásť hodín späť, mohla by som stihnúť akurát náš ďalší zápas. Namiesto toho pri čakaní na trénera okopávam stenu jednou z topánok kúpených krátko pred majstrovstvami, všemožne sa vyhýbam pohľadom a myšlienkam na alkohol. Trénerovi akoby prehra ani žily netrhala, ešte nám po hodnotení do kamery hodí pravou rukou véčko a zahlási „a svetový mier!"

Hodinu pred večerným zápasom nahadzujem do systému zostavy. Prenos bude písať Michal, ten sa ale stále hrá s videom. Vonku sa už zgrupujú ľudia. Prvý zápas domácich, duel zostávajúcich súperov Slovenska v základnej časti. Na tribúne tímov a médií tak stretávam aj našich.

Keď sme pred zápasom pozerali na kariéru najmladšieho hráča šampionátu, nemeckého Tiffelsa, nevedeli sme oceniť jeho 81 bodov v súťaži do šestnásť rokov. Nazbieral ich v 27 zápasoch, 44 gólov a 37 asistencií, a mal vtedy štrnásť rokov. Stačil ale pohľad na ďalšiho mladíka a bolo jasné, že 81 nie je veľa. Tobias Rieder v štrnástich hecol 177 bodov v 34 zápasoch - 113 gólov a 64 asistencií. Pre Riedera boli toto tretie majstrovstvá osemnásťročných, v decembri už bol aj na dvadsiatkách.

Tobias Rieder 1:0

Úvodný zápas Nemcov otvoril dvoma gólmi. V ďalšom stretnutí sa ale zranil a proti nám ani nenastúpil.

Nemecko si po výhre nad Švajčiarskom 4:1 pripísalo do tabuľky tri body. Boli sme tak so Švajčiarmi jediní bezbodoví.

Urmel

 

Rocco Grimaldi bol druhým najnižším hráčom majstrovstiev o jediný centimeter nižší bol fínsky útočník Ville Järveläinen (167, podľa niektorých údajov dokonca 164cm), a najvyšším bol nemecký obranca Oliver Mebus s 201cm. Druhým najvyšším hráčom je náš zadák Martin Gernát (195cm).

Slovenské NAJ nájdeme aj pri štatistikách veku - najstarší Peter Boltun je o deň mladší ako najstarší hráč MS (Kanaďan Scott Harrington, nar. 1.1.1993), medzi najmladšími je po Nemcovi Frederikovi Tiffelsovi (20.5.1995) a Nóroch Markusovi Søbergovi (22.4.1995) a Erlendovi Lesundovi (11.12.1994) náš Marko Daňo (30.11.1994).

 

vlajky

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?