Dominika Handzušová
Vezmi si, je to zadarmo
Musím sa priznať hneď na začiatku. Spáchala som čosi hrozné. Nielen doma, ale i v zahraničí, sa vôbec nesprávam tak, ako by sa každý správny Slovák správať mal. Nereprezentujem. Až sa za seba hanbím.
kdesi vo mne sa skrýva umelec, lenivý, zasnívaný, komplikovaný, milujúci samotuhoci nemám rada "crowdy", zimné štadióny v čase hokejovej sezóny sú mojim prvým domovommožno až pridobre si uvedomujem realitu, preto ostávam (naivným) optimistoma ešte knihy, škorica, Fínsko, čokoláda, snehové vločky, vlčie maky a slnečnicehokejovo presťahovaná na HP... Zoznam autorových rubrík: zo zákulisia majstrovstiev, hokejové návraty, hokejové návraty 2008/2009, hokejové návraty 2007/2008, juniori bavia 2007/2008, hokejové návraty 2006/2007, občasníček mužstva, výročníček, HUNDRED-SPIRED by 3.B, rhodezian ridgeback, detičky :))), words i wish i wrote, A life less ordinary, scribbles, myš-lienky
Musím sa priznať hneď na začiatku. Spáchala som čosi hrozné. Nielen doma, ale i v zahraničí, sa vôbec nesprávam tak, ako by sa každý správny Slovák správať mal. Nereprezentujem. Až sa za seba hanbím.
„Husté sneženie komplikuje dopravu na celom Slovensku.“ No jo, veď na západe sa drží už krásnych päť centimetrov, cez padajúci sneh nevidno na pol kilometra, a je december, kto by vôbec čakal, že tu bude poletovať niečo biele?
"no ved totok - sak co. clovek potrebuje stare zname miesta a ludi, ku ktorym sa potrebuje vracat, aby vedel kde ma korene. pre mna velmi dolezity pocit." Napísala liliana v reakcii na Samov článok a mňa to bachlo po hlave snáď ešte viac ako článok samotný.
Palacinky sú ako pizza. Takmer každý ich má rád, a môžte do nej strčiť prakticky čokoľvek. Sú vynikajúce ako dezert, ku káve, na raňajky, ako hlavný chod, či len tak na zahryz. Nič sa nedá skaziť obyčajnou klasikou, rovnako tak sa z nich môže stať umelecké dielo.
V zimnom semestri som normálne necestovala. Za normálnu považujem cestu, kedy sa do dvestopäťdesiatichpiatich minút presuniem z bodu A do bodu B, pričom jeden z nich je Poprad alebo Štrba a druhý Trnava, a počas týchto štyroch hodín nič nenaruší chod mojich myšlienok natoľko, že mám chuť o tom napísať článok. Ale nie. Buď vlak nehorázne meškal, alebo sme niekde medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom čakali na náhradnú lokomotívu, poprípade som hodinu stála zoči-voči spolucestujúcim, lebo veď sviatky (a zvlášť cesty počas nich) ľudí zbližujú. Niekedy tak na tridsať centimetrov, niekedy telo na telo...
Tak, ako som to vo svojom článku plnom sklamania a nejakej tej sťažnosti sľúbila, uverejňujem aj odpoveď Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Zobúdzali sme sa do nového sveta. Do sveta, ktorý sme dovtedy nepoznali. Tatry a ich obyvatelia sa z toho dlho spamätávali, a niektoré rany sa nezahojili dodnes. A možno ani nezahoja…
Pravidelné víkendové cestovanie ma ako študentku sprevádza už šiesty rok. Poväčšine aj rizikové spoje prebiehali bez problémov - zvykla som si na to, že sú jednoducho situácie kedy musím štyri hodiny stáť v uličke. Avšak to čo som zažila tento štvrtok ma prinútilo k napísaniu tohto spotu.
Prázdninový denník, alebo ako mi kvalitne preskočilo, a na otázku "Nejdeš s nami na dovolenku do Čiernej Hory?" som odpovedala "Jasné, kedy?"
Toto leto som sa v Trnave zúčastnila hokejového kresťanského kempu. Áno, hokejový a zároveň kresťanský. Bola som tam ako vedúca deckám a odchádzala som odtiaľ nadšená a bohatšia o množstvo skúseností. A možno som mala v tíme niekoho, kto o pár rokov spraví dieru do hokejového sveta :)
V tomto článku sa chcem dotknúť toho najdôležitejšieho, čo k mojej rodnej obci patrí. Ak vás nebaví čítať tie "kecy", nech sa páči aspoň fotky, či záverečný neformálny vstup :)
Pokračovanie výberu tých najlepších hokejových reklamných spotov - prvá päťka a bonusy.
V škole nám raz pani učiteľka povedala: "Videli ste už zlú reklamu na auto?" Bolo to v časoch, kedy reklamy na automobily boli naozaj len a len dobré. Podobne je to s Pepsi, no a ja mám úplne najradšej samozrejme reklamy ktoré sú nejako spojené so športom. A keďže je "uhorková sezóna" - nech sa páči - prvá časť môjho top ten hokejových reklamných spotov.
Úvahy o časovom posune, o fanúšikovstve, o Kube a žúrkach v dome bez rodičov.
Spolužiačka brigáduje v žltočervenom supermarkete. Raz jej nejaký zákazník pri platení povedal, že keby sa lepšie učila, nemusela by robiť v pokladni. Zarazene mu odpovedala, že študuje vysokú školu, na čo sa urazene ozval, že je nejaká drzá. Aj preto sa chcem podeliť o zážitky, ktoré s predavačkami mám. O zážitky milé, nie nepríjemné.
A nevymenila by som ich za nič na svete. Dokonca som sa pristihla pri tom, že si naozaj neviem predstaviť, že by som mala ešte aj sestru. Predstavivosť mám naozaj dobrú, ale že by som namiesto Bena či Maja mala nejakú Angeliku (fakt, otec chcel mať trojičky - Dominika, Veronika, Angelika), alebo že by bola štvrtá do partie, mi príde strašne smiešna. Už som si dosť zvykla na mojich bráškov. A pretože ich mám naozaj rada, chcem im venovať pár písmen.
Veľa ľudí sa ma pred Vianocami pýtalo, či sa na tieto sviatky teším. A ja som sa samozrejme tešila, aj keď vždy s priznaním, že nie na Vianoce ako také. Teším sa domov, na dlhší čas k rodine, na čokoládu, ktorú môžem zlízať z prstov aj z misky, keď budem robiť banány v čokoláde, teším sa na trhanie a pálenie darčeového papiera, na vysávanie ihličia spod stromčeka...
Šváby ani potkany ma neotravovali - mravce na treťom poschodí nie sú už nič nezvyčajné a vždy sme sa ich vedeli zbaviť, v záhrade sme mávali mačky alebo ježkov, všetko v pohode. Vykrádanie internátnej chladničky či plesne v kúpelni som však zažila. Ale o tom je určite množstvo iných článkov.
30. júl - 11. august. Pohľad na mnohým neznámu krajinu cez poznámky mojej kamarátky Farki :)
... alebo: som to stále ja? Žijú vo mne desiatky rôznych osôb, ktoré sa skrývajú a z nadvlády hlavnej postavy sa vedia vymaniť len za určitých okolností. Niekedy som takmer ako počasie v Tatrách - množstvo nálad sa strieda aj v priebehu jednej hodiny. Niekedy som ale celé dni vysmiata, hoci pod povrchom sa to mení. Áno, som to stále ja. Aj Tatry sú každý deň na pohľad úplne iné, a predsa sú to stále Tatry.